Bolo to divné, cítila som sa... Popravde som necítila nič, všade okolo mňa bolo svetlo. Nevedela som čo sa deje, nevedela kde som, ani nič.... Bolo to trochu strašidelné a potom na mňa prišla únava. Oči sa mi zavreli a to bolo všetko...
Zobudila som sa v nejakej izbe.
Posadila som sa, bol to pre mňa šok, Nathalie sedela v kresle akoby
sa nič nestalo a pozerala smerom kde som bola ja.
„Čo, čo sa stalo?“ spýtala som sa.
„Ďakujem.“ povedala len. Neviem čo sa tu dialo, ale bolo to divné.
„Za čo?“ spýtala som sa, ale to sa otvorili dvere a vošiel sem doktor.
„Deje sa niečo?“ spýtala som sa a prešla k nemu.
No stalo sa niečo čo som vôbec nečakala. Prešiel cezo mňa ako by som bola len vzduch. Obzrela som sa, za mnou sme na troch posteliach ležali mi. Mala som obviazanú nohu, ruku a hruď. Nathalie mala obviazané ruky, nohu a hruď tiež. Nie veľmi dobre na tom vyzerala Jamie. Obväz mala okolo hlavy, veľký leukoplast. (Fakt neviem ako sa to volá :D) na cez pravú stranu tváre a obviazanú hruď a jednu nohu tak ako mi.
„Neboj.“ ozval sa pri mne kľudný hlas Nathalie. „Držia nás pri živote. Len neviem, čo sa to s nami stalo. Nemali by sme umrieť. Teda dúfam.“ povedala a zadívala sa na samú seba na posteli. Doktor si prezeral jej spis.
„Prečo sme tu len mi dve? Kde je....?“ no nestihla som ani dopovedať a zrazu sa Jamie posadila.
Teda nie ona,
len jej, hm duša? Mám to tak nazvať? Vôbec nič iné ma
nenapadlo.
„Čo sa deje?“ spýtala sa a poobzerala sa, len čo uvidela nás tri na lôžkach, dostala šok a rýchlo odcúvala pri stenu, vlastne odletela.
„Nie. Nie.“ šepkala vyplašene. A zrazu zmizla.
„Jamie?!“ zavolali sme vyplašene.
„Tu som.“ ruka jej prešla cez stenu a po nej nasledovala ona celá.
„Sme..“ nadýchla sa. „Sme duchovia?“ spýtala sa a pozrela na nás.
„Ja, ja neviem.“ Nathalie pokrútila hlavou. „Poďte sa pozrieť.“ povedala a vyšli sme von. Teda sme prešli cez stenu na chodbu, bol to dosť veľký šok, boli tam naše rodiny a neznámy chalan, ktorý sedel na zemi a hlavu mal sklonenú dole a opretú o kolená.
„Mami. Oci.“ zašepkala som a čakala som, že zacítim slzy no necítila som nič.
Ako by som aj mohla, bola som mŕtva... Duch...
„Neznášam toho kto to spravil!“ skríkla Jamie a zmizla.
„Kam išla?“ spýtala sa Nathalie.
„Nechajme ju radšej samú, bude to bezpečnejšie.“ povedala som a ruku jej “položila“ na rameno.
„Čo, čo sa stalo?“ spýtala som sa.
„Ďakujem.“ povedala len. Neviem čo sa tu dialo, ale bolo to divné.
„Za čo?“ spýtala som sa, ale to sa otvorili dvere a vošiel sem doktor.
„Deje sa niečo?“ spýtala som sa a prešla k nemu.
No stalo sa niečo čo som vôbec nečakala. Prešiel cezo mňa ako by som bola len vzduch. Obzrela som sa, za mnou sme na troch posteliach ležali mi. Mala som obviazanú nohu, ruku a hruď. Nathalie mala obviazané ruky, nohu a hruď tiež. Nie veľmi dobre na tom vyzerala Jamie. Obväz mala okolo hlavy, veľký leukoplast. (Fakt neviem ako sa to volá :D) na cez pravú stranu tváre a obviazanú hruď a jednu nohu tak ako mi.
„Neboj.“ ozval sa pri mne kľudný hlas Nathalie. „Držia nás pri živote. Len neviem, čo sa to s nami stalo. Nemali by sme umrieť. Teda dúfam.“ povedala a zadívala sa na samú seba na posteli. Doktor si prezeral jej spis.
„Prečo sme tu len mi dve? Kde je....?“ no nestihla som ani dopovedať a zrazu sa Jamie posadila.
Teda nie ona,
len jej, hm duša? Mám to tak nazvať? Vôbec nič iné ma
nenapadlo.„Čo sa deje?“ spýtala sa a poobzerala sa, len čo uvidela nás tri na lôžkach, dostala šok a rýchlo odcúvala pri stenu, vlastne odletela.
„Nie. Nie.“ šepkala vyplašene. A zrazu zmizla.
„Jamie?!“ zavolali sme vyplašene.
„Tu som.“ ruka jej prešla cez stenu a po nej nasledovala ona celá.
„Sme..“ nadýchla sa. „Sme duchovia?“ spýtala sa a pozrela na nás.
„Ja, ja neviem.“ Nathalie pokrútila hlavou. „Poďte sa pozrieť.“ povedala a vyšli sme von. Teda sme prešli cez stenu na chodbu, bol to dosť veľký šok, boli tam naše rodiny a neznámy chalan, ktorý sedel na zemi a hlavu mal sklonenú dole a opretú o kolená.
„Mami. Oci.“ zašepkala som a čakala som, že zacítim slzy no necítila som nič.
Ako by som aj mohla, bola som mŕtva... Duch...
„Neznášam toho kto to spravil!“ skríkla Jamie a zmizla.
„Kam išla?“ spýtala sa Nathalie.
„Nechajme ju radšej samú, bude to bezpečnejšie.“ povedala som a ruku jej “položila“ na rameno.
Ďalší diel Something between... :) dúfame, že vás to ešte neomrzelo :) svoj názor by ste mohli vyjadriť v komentároch (ktoré už mimochodom inú :D), čítajte ďalej... už to čoskoro bude mať aj dej... tie naše prvé obkecávačky. Čítajte ďalej.
Vaša Nia, Zoey a Tess :*
Tento diel písala: Nia :3
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára