Ležala som v tej jaskyni, ak sa to tak dalo vôbec nazvať, no spať sa mi nedalo. Postavila som sa, tak aby som Jessie a Evana nezobudila. Kráčala som niekam, neviem ani kam, no nešla som priveľmi ďaleko. Stratiťsom sa nemienil. Zastala som niekde pri nejakej križovatke. Pokrútila som hlavou a otočila som sa, že sa vrátim. No prekvapilo ma to, že tam bola stena.
"Čo sa to deje?" zašomrala som.
"Á, Jamie... Na teba som tu čakal. Teraz si odskúšam teba." ozval sa mi pri uchu hlas a zacítila som na páse nejakú chladnú ruku.
"Nie!" vykríkla som a chcela zdrhnúť, no nemala som kam. Zacítila som ruky na chrbte a niečo ma sotilo dopredu. Ucítila som pod sebou kamennú podlahu a potom omdlela.
"Čo sa to deje?" zašomrala som.
"Á, Jamie... Na teba som tu čakal. Teraz si odskúšam teba." ozval sa mi pri uchu hlas a zacítila som na páse nejakú chladnú ruku.
"Nie!" vykríkla som a chcela zdrhnúť, no nemala som kam. Zacítila som ruky na chrbte a niečo ma sotilo dopredu. Ucítila som pod sebou kamennú podlahu a potom omdlela.
Zobudila som na neznámom mieste, ale vedela som jedno - decká tu určite nie sú.
"Hm, zdravím." ozvalo sa pri mne a ja som sa rýchlo obzrela až mi puklo za krkom. Sedeli tam dve deti. No deti, mohli mať tak ako ja, možno boli starší.
"Kto ste?" zachrapčala som a ledva rozprávala.
"Dostali sme sa sem tak ako ty. Teda, so mnou sa nevyspal." povedal ten chalan.
"Čo sa so mnou?" vykríkla som a vyskočila na nohy, no tie sa mi podlomili a nebyť tej baby už som na zemi.
"Áno." povedala a pozrela na mňa súcitne.
"Boli sme susedia, toho idiota. Moje meno je Drake a toto je moja sestra Miriam." povedal ten chalan.
"Koho?" spýtala som sa.
"No, Jasona. Toho čo za toto všetko môže." povedala Miriam.
"J-Jason? Jason Stevens?" spýtala som sa a tie decká prikývli. Prešla som k nim bližšie.
"Ja. Ja vás poznám. Vy ste dvojičky Moorové." zašepkala som a oni prikývli.
"Vy. Vy ste, ale.."
"Mŕtvi? Nie nie sme, sme už siedmy rok v kóme v nemocnici v Londýne." povedal Drake a pousmial sa.
"Hm, zdravím." ozvalo sa pri mne a ja som sa rýchlo obzrela až mi puklo za krkom. Sedeli tam dve deti. No deti, mohli mať tak ako ja, možno boli starší.
"Kto ste?" zachrapčala som a ledva rozprávala.
"Dostali sme sa sem tak ako ty. Teda, so mnou sa nevyspal." povedal ten chalan.
"Čo sa so mnou?" vykríkla som a vyskočila na nohy, no tie sa mi podlomili a nebyť tej baby už som na zemi.
"Áno." povedala a pozrela na mňa súcitne.
"Boli sme susedia, toho idiota. Moje meno je Drake a toto je moja sestra Miriam." povedal ten chalan.
"Koho?" spýtala som sa.
"No, Jasona. Toho čo za toto všetko môže." povedala Miriam.
"J-Jason? Jason Stevens?" spýtala som sa a tie decká prikývli. Prešla som k nim bližšie.
"Ja. Ja vás poznám. Vy ste dvojičky Moorové." zašepkala som a oni prikývli.
"Vy. Vy ste, ale.."
"Mŕtvi? Nie nie sme, sme už siedmy rok v kóme v nemocnici v Londýne." povedal Drake a pousmial sa.
"Jason sa chce pomstiť..."
Viem, je to taký diel o ničom, ale konečne som sa dostala v ntb, kde mi ide blogger.
Plus umieram... Nie neumieram, len som chcela byť trochu zaujímava.
Mám len chrípku :D
Tak, to aby ste zanechali koment, je od vás chcieť ako modré z neba, že? :D
Vaša Nia, Zoey a Tess :3
Tento diel písala: Nia ;)
Vaša Nia, Zoey a Tess :3
Tento diel písala: Nia ;)

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára