Vozíkom ma viezli smerom k doktorovi, ktorý mi mal spraviť roentgen (fakt neviem ako sa to píše pardon xD). Všetko mi bolo divné. Všade kam som sa pozrela som cítila, že ma niekto sleduje. Vedela som, že Evan to byť nemohol aj s Lucy a Jessy všade hľadali Nathalie. Zrazu sa koleso zaseklo niekde medzi stolmi a vozíkom to trhlo takže som aj s tým stolíkom sekla rovno dole na zem. Všade som zrazu počula otrasné pískanie a kričala som od bolesti. Držala som si hlavu. Toto nebolo normálne.
"Vypnite to. Prosím. To bolí." šepkala som a telom mi behala ukrutná bolesť. Všetko sa okolo mňa točilo a potom zrazu tma.
Vstala som na neznámom tmavom mieste. Okolo mňa boli všade tiene a smrdelo to tu.
"Kde som?" spýtala som sa a chcela prejsť cez stenu no vrazila som do nej.
"What the?" zamrmlala nazúrene a postavila sa.
"Tak, žijem? Ale kde som?" povedala si vystrašene a poobzerala sa. V jednom kúte uvidela slabé svetielko a vzliky. Kráčala som tam, no ako som zistila bola to cestička.
"Natahan?!" vykríkla som.
Chlapec sa obrátil. Bol to on no vyzeral inak. Cez líce mal jazvu.
"Nie. Jamie?" zašepkal a začal cúvať dozadu.
"Sľúbili mi, že ma prebudia. Ja som nechcel. Donútili ma. Sľúbili, že jej neublížia." hovoril rýchlo a mne rovno došlo, že myslí Nathalie
"Kde je? Nathan, kde je?!" okríkla som ho. Pokrútil hlavou.
"Hľadal som ju. Kričal jej meno. Nepočula ma. Nechcel som ju zradiť. Nechcel." krútil hlavou a po líci sa mu skotúľala slza. Vylepila som mu.
"Spamätaj sa. Musíme ju nájsť." povedala som prísne.
O pár metrov ďalej na sever a zas na juh sa zjavili dvaja ďalší duchovia. Boli to Evan a Jessy.
Hra sa mohla začať!
Vďaka za prečítanie (je to už otrepané, ja viem) :) tento diel sa mi veľmi páči a úprimne som sama zvedavá, ako to bude pokračovať :) no nič :)
Vaša Nia, Zoey a Tess ;)
Tento diel písala: Nia :3
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára