Sedeli sme len tak v izbe a ja som driemala. Znovu sa mi nedalo v noci zaspať, tak som sa prechádzala s Nathanom.
"Baby ja sa nudím. Čo ideme robiť?" povedala znudene Jessie
"No, Nath..." snažila som sa navrhnúť, čo budeme robiť, no Jessie mi skočila do reči.
"Niečo iné?" protestovala Jessie otrávene.
"Mne nič nenapadá." povedala Jamie so skleneným pohľadom.
"Už ma to tu nebaví, idem sa niekam prejsť a pokúsiť sa niečo zistiť. Hocičo..." Jessie vstala a odišla.
Zostali sme s Jamie samé dve. Síce nie veľmi dlho, pretože sa ku nám okamžite nanominoval Nathan.
"No čo ideme?" spýtal sa hneď ako prišiel.
"Kam?" spýtala sa Jamie.
"No ja som vám to akosi nestihla povedať. Dohodla som sa s Nathanom, že sa pôjdeme všetci prejsť aj s Evanom a Lucy. No Jessie nám akosi zdrhla. Ideš teda s nami?" obrátila som sa na Jamie a ona len pokrčila plecami.
Lucy je strašne zlaté 16 ročné dievča, ktoré sa sem dostalo po vykoľajení toho vlaku. A Evan tu je už pomerne dlho, no nikdy som ho veľmi neregistrovala. Vyšli sme bez slova na chodbu, kde bolo pochopiteľne veľa ľudí. Väčšinu z nich som už poznala aspoň z videnia. Lucy nás už čakala na kresle vedľa nejakej starej dámy.
"Tak kam ideme?" spýtala sa Lucy plná nedočkavosti.
"Nechaj sa prekvapiť." povedal jej Nathan a ja som začala mať zlé tušenie
"Kde máte Jessie?" spýtal sa Evan idúci oproti nám.
"Trošku nám zdrhla." povedala som a ďalej sme to neriešili. Keď si Jessie zmyslí, že chce byť sama, tak ani Harry Styles ju nepresvedčí.
Kráčali sme ďalej po častiach nemocnice, kde som ešte nikdy nebola. A to som si myslela,že som ju preliezla snáď celú.
"Kam to ideme?" spýtala sa Jamie."Už som povedal, že sa máte nechať prekvapiť." zamumlal Nathan
S Lucy a Jamie sme na seba len pozreli a ďalej sme kráčali mlčky. Netušila som kam idem a to ma trochu desilo. Síce som mala rada prekvapenie, ale mala som z toho nepríjemný pocit. Kráčali sme ešte asi päť minút až sme prišli ku schodisku.
"Poďte hore." povedal Evan a ťahal Jamie za ruku. Lucy išla za nimi, len ja som zostala pred schodmi a pozerala som na Nathana pohľadom - vážne si myslíš, že som tak blbá?
"Čo?" spýtal sa, keď si uvedomil, že naňho pozerám.
Nepovedala som nič, len som ukázala prstom na nápis: STRECHA.
"Si hrozná, vieš o tom? Pokazíš každé prekvapenie," povedal urazene
"Ja nemôžem za to, že som si to všimla," zasmiala som sa.
"Tak poď a nepokaz im to," vzal ma za ruku a ťahal po schodoch.
Kráčali sme už dosť dlho. Tie schody sa mi zdali byť nekonečné. Keď už som konečne vyšla na posledný schodík, Nathan si dal prst na ústa ako znamenie, nech nič nepoviem. Keby neboli tie dve také nevšímavé, možno by si aj všimli, že Evan sa pokúša schovať za chrbtom ďalší obrovský nápis - STRECHA.
"Tak poďte," povedal Evan a ťahal za sebou Lucy a Jamie.
Vošli na strechu a už som počula spoza steny: "Jéééééééj" a "Wooooooooow". Mne Nathan zakryl oči.
"Je to naozaj nutné?" spýtala som sa, keď ma tlačil cez stenu na strechu.
"Uhm..." vydal zo seba zvuk podobný chrápaniu šteniatka a mne to prišlo roztomilé.
Úprime je toto asi prvá časť, ktorú som nechcela ukončiť, ale musela som :) dúfam, že sa vám páčila a hodíte mi sem nejaký komentárik :) Ďakujem
Vaša Nia, Zoey a Tess :)
Tento diel písala: Zoey :*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára