Something between... 10. December

*pohľad Jessie*
Ďalší deň v tejto nemocnici. Je ráno. Nathalie zase nespala a Jamie sa nestihla ešte spamätať z toho včerajšieho zážitku. Už ma to tu začalo nudiť. Chcela som sa ísť prejsť aj von, no bojím sa. Ani neviem čoho. Chcem si nájsť nejakú zábavu, no nič sa tu nedá robiť. Dokonca mi napadalo už aj spúšťanie sa po zábradlí, no bojím sa, že by som tadiaľ prepadla. Arrrrrr... zbláznim sa tu.
"Baby ja sa nudím. Čo ideme robiť?" povedala som znudene
"No, Nath..."
"Niečo iné?" stihla som Nathalie zastaviť skôr, ako o tom Nathanovi začala znovu kecať. Všimla som si, že len tak prevrátila očami. Vie, že ho nemám rada.
"Mne nič nenapadá." povedala Jamie so skleneným pohľadom.
"Už ma to tu nebaví, idem sa niekam prejsť a pokúsiť sa niečo zistiť. Hocičo..." vstala som a namierila si to rovno k dverám. Do cesty mi vošiel Nathan. Pozrela som naňho pohŕdavým pohľadom a prešla som cez dvere.
Kráčala som po chodbe a nikoho si nevšímala.  Každý, koho som videla sa nejako zabával. Jeden čítal cez plece noviny nejakému chlapíkovi. Ďalší pozerali telku na chodbe, no ovládač mala pevne v rukách stará pani, ktorá si samozrejme zapla telenovelu. Rozmýšľala som, kam by som sa zašla pozrieť.
Prvé, čo mi napadlo, boli bábätká. Oddelenie som našla rýchlo. Tie roztomilé tváričky boli chutnučké, no veľmi dlho som tam nezostala. Nebavilo ma to tam. Bola som tak veľmi znudená, že keby som videla opicu žonglujúcu s Jutinom Bieberm (nič proti nemu), asi by som len prešla okolo a nevšímala si ho.
Prešla som do vstupnej haly a pozrela sa na tabuľu s informáciami. Kde by sa tak mohlo diať niečo zaujímavé?
Vtom som si všimla na recepcii malého chlapčeka. Bol to tiež duch.

Stál vedľa vianočného stromčeka a pozoroval blikajúce svetielka. Bol roztomilý. Mal jemné blond vlásky a modré oči. Trochu mi pripomínal malého Kena (chlap od Barbie :D). Na chvíľu som si sadla na sedačku oproti nemu a pozorovala ho. Poskakoval okolo stromčeka ako taká malá srnka a popri tom si spieval. Potom cez ten stromček prechádzal a smial sa z toho. Také dieťa budem raz mať. Pokúšal sa chytiť vianočné gule, no samozrejme mu to nešlo. Vždy sa tak smutne pozrel do prázdnej rúčky. Chudák.
No potom ju chytil a zvesil zo stromčeka. Ja som prekvapene vstala a s otvorenými ústami ho pozorovala. Čo? To predsa nie je možné. Chlapček sa rozosmial, no akonáhle to urobil, spadla mu na zem a rozbila sa. Na to sa začal smiať ešte viac...

Prepáčte, že je časť znovu tak neskoro, no absolútne sa nám teraz nedarí všetko to stíhať. Vďaka, že som dostala na Facebooku len pár správ o tom, prečo meškáme a ostatní ste ochotní si počkať. Dnes pribudne ešte jedna a už sa pokúsime všetko stihnúť ;)

Vaša Zoey, Tess a Nia :*

Tento diel písala: Zoey :*