*pohľad Jamie*
Nechápavo som na to všetko pozerala. Na balóniky zavesené na našich posteliach, na kopu plyšákov na stolíkoch, na kvety vo vázach, na piatich chalanov sediacich nám pri nohách na posteli, kde sme ležali. A potom na nás. Bezvládne telá... Z toho všetkého mi bolo do plaču. Takto sa mal môj život skončiť? Byť duchom v nemocnici?
"Čo myslíte. Prebudia sa?" spýtal sa zachmúrene Harry.
"Musia." zamumlal Niall, ktorý mal hlavu podloženú rukami a pozeral do zeme.
"Ja tu nechcem byť." povedala Jessie a rýchlo zdrhla z izby.
"Chúďa." pozerala za ňou Nathalie.
"To hej. Pre všetky je to ťažké." prikývla som. Keď som zrazu zacítila poriadne pichnutie v mieste kde som mala mať srdce, no som duch tak tam samozrejme nebolo.
"Čo to?" dostala som zo seba a začuli sme pípanie.
"Jamie!" zavolala Nathalie a naraz s ňou aj Zayn.
"Nathalie? Čo sa to deje?" dostala som zo seba a zrazu nič. Zmizla som z izby, nezobudila som sa. Nič. Skrátka prázdno.
"Čo myslíte. Prebudia sa?" spýtal sa zachmúrene Harry.
"Musia." zamumlal Niall, ktorý mal hlavu podloženú rukami a pozeral do zeme.
"Ja tu nechcem byť." povedala Jessie a rýchlo zdrhla z izby.
"Chúďa." pozerala za ňou Nathalie.
"To hej. Pre všetky je to ťažké." prikývla som. Keď som zrazu zacítila poriadne pichnutie v mieste kde som mala mať srdce, no som duch tak tam samozrejme nebolo.
"Čo to?" dostala som zo seba a začuli sme pípanie.
"Jamie!" zavolala Nathalie a naraz s ňou aj Zayn.
"Nathalie? Čo sa to deje?" dostala som zo seba a zrazu nič. Zmizla som z izby, nezobudila som sa. Nič. Skrátka prázdno.
Videla som brata.
"Christopher?" spýtala som sa, no nešlo mi to do hlavy. Veď on je mŕtvy už sedem rokov. To nie je možné. Podával mi ruku no ja som pokrútila hlavou.
"Nie. Nemôžem tam. Baby ma čakajú." povedala som a krútila hlavou keď ukázal na most za ktorým bol obrovská lúka a nejaká cestička.
"Christopher?" spýtala som sa, no nešlo mi to do hlavy. Veď on je mŕtvy už sedem rokov. To nie je možné. Podával mi ruku no ja som pokrútila hlavou.
"Nie. Nemôžem tam. Baby ma čakajú." povedala som a krútila hlavou keď ukázal na most za ktorým bol obrovská lúka a nejaká cestička.
Nebo? Nie ja som tam nemohla. Ja som chcela ďalej žiť. Musela som, Nathalie a Jessie ma čakajú. Sú tam. Rozbehla som sa na druhú stranu.
Otvorila som oči. Bola som v izbe. Ležala na posteli, hadičky v rukách.
"Vstala!" začula som krik, no to sa mi oči zas zavreli a všetko zas zmizlo.
"Vstala!" začula som krik, no to sa mi oči zas zavreli a všetko zas zmizlo.
Tentoraz som vstala naozaj, no ako duch. Zase. Prestávalo ma to baviť.
"Čo sa stalo." zamrmlala som a postavila sa.
"Umrela si, ožila a teraz si zas duch." povedala mi Nathalie v skratke.
"Je noc, oživili ťa za tri minúty." zašepkala Jessie.
"Tri minúty som bola mŕtva? Waa osobný rekord." uškrnula som sa. To, že som zas uvidela baby ma tak potešilo, že som sa musela usmiať.
"Videla som Chrisa. Chcel ma vziať tam hore. Ušla som." zamumlala som a pozrela zas na svoje bezvládne telo.
"Why?" spýtala sa Nathalie.
"No čo by ste si tu bezo mňa počali??" rozosmiala som sa. A baby na seba pozreli pohľadom: Zlatko, čo si si fetla? Ale po chvíľke sa rozrehotali tiež...
"Čo sa stalo." zamrmlala som a postavila sa.
"Umrela si, ožila a teraz si zas duch." povedala mi Nathalie v skratke.
"Je noc, oživili ťa za tri minúty." zašepkala Jessie.
"Tri minúty som bola mŕtva? Waa osobný rekord." uškrnula som sa. To, že som zas uvidela baby ma tak potešilo, že som sa musela usmiať.
"Videla som Chrisa. Chcel ma vziať tam hore. Ušla som." zamumlala som a pozrela zas na svoje bezvládne telo.
"Why?" spýtala sa Nathalie.
"No čo by ste si tu bezo mňa počali??" rozosmiala som sa. A baby na seba pozreli pohľadom: Zlatko, čo si si fetla? Ale po chvíľke sa rozrehotali tiež...
Vďaka za prečítanie :) sorry baby, ale nestíhame teraz veľmi pridávať, tak sa nehnevajte :)
Vaša Nia, Zoey a Tess :)
Tento diel písala: Nia ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára