Nakoniec som sa o to čo v noci robila Nathalie prestala zaujímať a rozhodla som sa pre menšiu prechádzku. Baby som tam nechala a ani neodpovedala na otázku kam idem a prešla cez stenu na chodbu.Chcela som byť sama. Na chodbe som videla kopu ľudí no pred našou izbou bol doktor, mama Jessie a nejaký, no ani nie len tak nejaký chalan.
"Prosím, chcem len vedieť či sú v poriadku. Nebolo to úmyselne. Ani neviete aký sú všetci z toho zničení." hovoril pomaly a očí mal červené od nedostatku spánku. Mal čierne vlasy, nie vyčesané do hora ako vždy, ale rozstrapatené.
"Nejdete za nimi! Moja dcéra s kamarátkami skoro kvôli vám zomreli!" povedala mama Nathalie.
"Pán Malik, prosím vás. Môžete prísť neskôr. Teraz, ešte na to nie je čas. Sú v ohrození života.." povedal doktor.
"Malik?" vydýchla som, no to ma niekto chytil za ramená a vtiahol cez stenu do prázdnej izby, asi len jednej z mála.
"Evan? Čo chceš? Musím tam ísť." povedala som a rýchlo si utrela slzy.
"Jamie, njdeš. Vieš, že práve išiel hovoriť vašu šancu na prežitie. Nesmieš sa tým trápiť. Budeš sa cítiť ešte horšie. Ver mi. Som tu už dva roky a dávajú mi už len mesiac, nie je príjemné to vedieť." zachmúril sa a zadíval sa do zeme.
Sadla som si do kresla a objala kolená. Chcelo sa mi plakať. Tak to bolelo a k tomu zistenie, že nás zrazili moji hrdinovia. Skupina, ktorá mi zlepšovala život a dávala nádej, že raz budem mať skvelý život.
"Jamie. Viem, že je to pre teba ťažké." chabo mi prešiel rukou po chrbte.
"Nie nevieš!" vybuchla som od hnevu a on odo mňa ustúpil celkom dozadu. "Ja. P-prepáč." zašepkala som a radšej som išla preč.
Posnažila som sa vyjsť cez dvere no došlo mi, že som duch a môžem ísť aj cez stenu.
Pokrútila som hlavou nad svojou hlúposťou a zamierila k nám do izby.
"Zrazili nás One Direction." povedala som nazúrene a chcela kopnúť do steny, no noha mi cez ňu prešla, mala som nervy. Bola tu len Nathalie. Jessie sa asi šla prejsť.
"What the..?" užasnuto na mňa pozrela.
"Zayn sa vonku hádal s tvojou mamou a doktorom, lebo ich nechceli vpustiť dnu. Dávajú nám malú šancu..." chcela som pokračovať no dvere sa otvorili a dnu vošli. Oni...
"To sú ony?" spýtal sa blonďáčik, Niall a zadíval sa na naše postele. Teda na naše telá.
"Toto nezvládnem." ozval sa Louis a odišiel.
"Ani ja.." zašepkala som naraz s Jessie, ktorá sa tu zjavila ale nehýbala sa. Tak ako aj ja. Len som na nich pozerala. Na tích čo spôsobili zničenie našich životov. Na tích, ktorí pre mňa ten život znamenali..
Baby veľmi sa ospravedlňujeme za to, že sme tento diel pridali až 8. Mali sme ho na pláne pridať na čas, no blogger viac menej protestoval, tak dnes budú časti dve. Juchú :) a Bublinečičké sme splnili jedno prianie :) a to One Direction :) jééééj :) tak dúfame, že sa nehneváte a nebudete si to všímať :*
vaša Nia, Tess a Zoey
Tento diel písala: Nia ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára