Something between... 14. December

*pohľad Jamie*

Všetko bolo, celkom v poriadku, dokým som nezacítila poriadnu bolesť hlavy.
"Jamie? Si v poho?" spýtal sa ma Evan trochu vyplašene.
"Ja, ja neviem." zašepkala som.
"Jamie! Počúvaj ma. Jamie?!" volal na mňa, no to prišlo už ako len volanie z diaľky. Zacítila som ako ma chytil za ruku, ale to bolo to posledné....
Otvorila som oči. Zas vo svojom tele, no vedela som, že tentoraz to nie je len na moment. Slabo som pohla hlavou a uvidela ako na posteliach ležia baby. Niekto vbehol do izby, doktor. A moja mama.
"Slečna Soren? Jamie? Ste v poriadku?" spýtal sa ma a ja som slabo prikývla. Do očí sa mi začali drať slzy. Žijem? Vstala som? Evan.. Viem, mala by som sa z toho vytešovať, ale nešlo to. Po tom, čo som prežila sa mi tešiť nedalo.
"Zlatko." objala ma mama.
"Au. Mami." zamumlala som a ona sa s úsmevom odsunula.
"Som taká šťastná." usmievalal sa. Potom odišla a mňa čakali rôzne vyšetrenia, pri ktorých som skoro nič nevnímala. Keď ma zas viedli chodbou, zacítila som na ruke slabý chlad. Rýchlo som sa obzrela, teda tak rýchlo ako to v mojom stave dalo. Nič. Čakala som tam usmiateho Evana. Možno baby, ale nič z toho sa nestalo. Prečo som vstala len ja? Bolo mi z toho ešte viac do plaču...

Do izby som sa dostala až na večer. Ležala som na posteli a bola som tu celkom sama. Dali ma do inej izby, nech sa nemusím trápiť pohľadom na baby. Zrazu vypadla z vázy kvetina od One Direction, nejakým zázrakom tie kvetiny prežili. Pozrela som tým smerom.
"E-Evan?" zašpkala som. Nemal mi samozrejme ako odpovedať. Okay, vecami už hýbe... Takže som pomaly otvorila šuplík, našla som v ňom len nejaký papier a dala ho na nočný stolík. Zrazu sa sem prenieslo pero a na papieri sa objavilo.
Som tu aj s Lucy a Jessie. :) Prečítala som si to
"Nathalie je kde?" spýtala som sa. Na papieri sa zas objavilo:
Nemôžeme ju nájsť. Zmizla. :/ Do očí sa mi zas natisli slzy.
Neplač. Prosím. Zjavilo sa na papieri.
"To nejde." zamumala som a zas si ľahla. Najprv som si myslela, že odišli, no potom sa mi po celom tele rozľahol slabý chlad a nakoniec teplo. Objal ma...? Takže baby asi odišli.
"Nechcela som vstať..." zašepkala som a zas vzlykla.

Vďaka za prečítanie :D už je to viac napínavejšie a tak sa mi to páči :D a nepoteším vás :D ešte sa tak skoro nedozviete, kde je Nathalie :) som zlá :P

Vaša Nia, Tess a Zoey :*

Tento diel písala: Nia :3