*pohľad Jamie* Nemohla som tomu uveriť... Bol 1. December a to znamenalo, že večer o siedmej ideme na koncert chalanov z One Direction. Viem, pre pár vás to nie je nič zaujímavé, ale pre nás? Pre nás je to niečo úžasné na čo doživotne nezabudneme. Išli sme s Jessie čakať Nathalie, ktorá mala prísť od rodičov. Bola ich navštíviť lebo všetky tri spolu žijeme v menšom dome na kraji Londýna. A hej sme directionerky.
"Babý! Tu som!" začuli sme Nathalie, ktorá k nám bežala cez stanicu.
"Čauko." usmiali sme sa a objali sa.
"Tak ide sa, nie? Chcem si pred koncertom pospať." ozvala sa Jessie, s Nathalie sme s úškrnmi prikývli a vykročili.
Jessie strašne miluje spanie, až to nie je normálne. S Nath sme si z nej preto stále robili srandu a to ju poriadne štvalo. Cestou sme sa ešte zastavili do Starbucks z kade sme si vzali cappucino. Yummy, čokláda. Som na nej závislá, teda na všetkom čo je z čokolády.
"Strašne sa teším na ten koncert. Uvidíme naživo chalanov!" povedala natešene Nathalie.
"Ani nehovor! Hlavne sa modlite nech v Meet & Greet prídeme vôbec naradu." povedala Jessie.
"Máme lístky to dáme." usmiala som sa a už si len predstavila, že s nimi budem mať foto a možno ma Louie objíme.. Oh my gosh...
Ale na takéto veci by som nemala predsa myslieť, mám chalana.. Teda, mala by som mať. Nemá na mňa čas a ja som z toho na prášky (na lieky, ale to mi znelo lepšie :D). Nuž, čo zostávalo dúfať, že budem zas normálny pár. Baby mi už dva mesiace hovoria, nech sa s ním rozídem, že je to idiot a šmatre pod sukňu každej druhej babe čo uvidí keď odídem.
"Si v poho Jamie?" pozrela na mňa starostlivo Jessie. Síce som z nich najstaršia, ale v podstate najmenej vyspelá (to som aj normálne :D)
"Áno som." zasmiala som sa a prestala na Olivera myslieť.
"Takže čo si obliekate?" usmievala sa Nathalie a kráčala čelom k nám. Teda vlastne išla dozadu ak nechápete. "Rifle, svetrík, bunda ide sa, nie?" uškrnula som sa.
"Nie! To v žiadnom prípade. Musia byť nami očarení." povedala Nathalie prísne a Jessie sa rozosmiala.
Išli sme akurát cez prechod a začalo snežiť. No posledné čo si s istotou pamätám boli svetlá auta, vyplašené výkriky, niekto k nám dobehol... Naisto viem, že mal hnedé vlasy a to bolo všetko. Nič viac, necítila som ani chladné vločky, čo mi dopadali na tvár... Len tma a prázdno...
Dúfame, že sa vám 1. diel nášho príbehu páčil, zanecháte nám aj komentára tešíte sa na zajtrajší diel :*
S láskou Nia, Tess a Zoey.
Tento diel písala: Nia ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára