Vošli sme do tejto hnusnej miestnosti. Mal som pocit akoby som práve vošla do hororu. Len tak sme tu stáli a nič sa nedialo. Nikto z nás sa neodvážil ani len prehovoriť. Tŕpli sme, čo sa bude diať. Nič. Všade len hrobové ticho. Miriam už mala slzy na krajíčku a držala za ruku brata. Jamie stála medzi Drakeom a Evanom. Vedľa Evana stál Nathan a uprene pozeral na Nathalie, tuší, čo sa bude diať? Vravel predsa, že tu už bol, no vyzeral rovnako zmetený ako my ostatní. F*ck! A Nathalie? Pozrela som na jej tvár bez emócií. Vyzerala, akoby skamenela. Ani kútikom oka nepozrela na nikoho z nás. Nie to, že ešte na Nathana. Keď pomyslím na to, čo sa môže stať až mi príde zle. Všetci sme fyzicky a hlavne psychicky vyčerpaní. Najhoršie je na tom zrejme Jamie. Niečo sa jej stalo, no nechcem sa jej na to pýtať. Pohádala sa s Evanom?
"Konečne ste tu všetci pokope... aké dojemné sú vaše myšlienky," povedal mne neznámy hlas niekde z tieňa. Samozrejme, všetci sme sa začali otáčať, odkiaľ to prišlo, no boli sme tu sami.
"Jessie..." počula som Nathaliin šepot a pokus chytiť ma za ruku. Pozrela som na ňu. Až ma striaslo pri tom pohľade... Bola celá biela a mala červené oči. Vyzerala, že sa čoskoro povracia.
"Ale no tak Nathalie. Hádam sa nám tu nerozplačeš..." povedal ten odporný hlas.
"Čo chceš?" zakričala Jamie.
"Toho by bolo veľa, ale teraz chcem od vás len pomstu, nič iné," konečne som tej svini uvidela do tváre. Konečne vystúpil z tej trápnej pretvárky. Vyšiel z tieňa a ja som ho v tom momente spoznala. Bol to Jason. Ten debil, ktorého nikto nemal rád. Ten, ktorého som tu už raz videla.
"Za čo sa nám chceš pomstiť? Nič sme ti neurobili!" zrevala naňho Miriam.
"Nič? Tým by som si nebol tak istý. Pamätáte sa na náš školský výlet ku Stonehenge?" povedal a vyzeral, že sa asi rozplače.
"Myslíš to, ako si sa tam vtedy pred všetkými počúral?" spýtal sa ho Drake.
"Strašili ste ma!" zreval po nás všetkých..
"Aj pred Jessie, vravel som vám, že nech to nerobíte. Chcel som na ňu zapôsobiť. Nie, vy ste mi museli robiť napriek," pozrel sa rovno na mňa a ja som sa zatvárila tak nechutne, ako sa len dalo.
"Nevadí," odvrátil sa a všetkých si nás poprezeral. Pamätám si ho inak. Vždy uplakaný chlapec sa teraz zmenil na príšeru. Akonáhle sa pozrel na Jamie, okamžite sa jej spustili slzy po lícach.
Už som to proste nezvládala. Keď sa na mňa pozrel tými jeho očami, okamžite sa mi vybavili detaily, toho, čo mi Drake povedal. "No, so mnou sa nevyspal..." do riti! Ani som si to len nechcela predstaviť. A Jason sa na mňa stále uprene pozeral. Dokonca sa aj usmieval. Mala som chuť mu napľuť do ksichtu, no mala som sucho v ústach. Cítila som niečiu ruku na mojej. Bol to Evan. Preplietol si svoje prsty s mojimi.
"Ále no ták... nechcite ma rozplakať," povedal Jason a začal sa šialene smiať.
"Vyklop už konečne, k*rva, čo chceš!" zreval po ňom Drake a takisto ma chytil za ruku. Evan naňho pozrel vražedným pohľadom, no naznačila som mu, že teraz nie je vhodná chvíľa riešiť takéto hovadiny.
"Dobre, dobre," pokrčil Jason plecami. Obišiel si nás dookola. Na chvíľu sa zadíval na strop a potom pokračoval.
"Páčite sa mi. Ste takí neoblomní, držíte pri sebe. Je mi z vás zle..." povedal znechutene a mala som pocit, že Miriam už asi vybuchne od zlosti.
"Budeš už pokračovať alebo sa budeš stále vykrúcať? Rovnako ako v druhej triede, keď si si nespravil domácu úlohu? Áno, Jason, ja si to pamätám..." povedala mu Nathalie a ja som vážne netušila, čo tým myslela, no Jasona to zrejme urazilo, pretože sa okamžite rozbehol k nej a pritlačil ju o stenu.
"Ty mi nebudeš pripomínať nič z môjho detstva. Hah... ty k*rva..." povedal pohŕdavo.
"Čo si to povedal? Mám ti vybiť aj tie zuby, ktoré Mike Stevans ešte nestihol?" odpovedala mu hnusne Nathalie a ja som bola prekvapená, kde sa to v nej vzalo. Nikdy som ju takúto nevidela.
"Ty sviňa..." už som len počula Nathanov šepot a rozbehol sa smerom k nim, no po dvoch krokoch zastal. Nemohol sa ani len pohnúť.
"Nathan, Nathan... prečo si stále taký naivný?" pokrútil Jason hlavou a pekne krásne ho vrátil tam, kde stál. Nathalie sa pozviechala a postavila sa hneď vedľa Jessie.
"Vás deväť ma dnes prekvapilo. Nečakal som, že ma prídete navštíviť tak skoro..." na chvíľku sa odmlčal, akoby čakal na naše otázky, no potom pokračoval, "ak chcete, pustím vás odtiaľto a zariadim aby ste sa zobudli. No má to malý háčik..." usmial sa na nás všetkých a prišlo mi z neho zle.
"Čo iné by sme od teba mali čakať, však?" povedal Nathan. Jason sa naňho pozrel a potom pokračoval.
"Ak sa chcete odtiaľto dostať, tak minimálne dvaja tu musia zostať..." povedal a začal sa smiať.
"Ako to myslíš, zostať?" spýtala sa vystrašene Miriam.
"No tak zlatíčko, že sa už proste nezobudia a už nikdy nebudú žiť," povedal jej tak trošku pritepleným hlasom.
"Počkaj, počkaj... nás nie je deväť," zamyslela som sa. Bola som tu ja, Jessie, Miriam, Nathalie, Drake, Evan a Nathan. Nikto iný.
"Ó dobrý postreh maličká, škoda, že nikto z vás nevie, o pár drobnostiach... však Nathalie," povedal a pri tom sa na ňu zlostne uškrnul.
Pozrel rovno na mňa. Jeho oči plné nenávisti sa mi zarývali až pod kožu. Okamžite som vedela, o čom hovorí. Nemohla som uveriť tomu, že je až tak sprostý. Prečo práve ich... Oči som mala plné sĺz a krútilo sa mi v hlave. Nie! Nie! Toto nemôže byť pravda...
"Čo sa to tu deje?" pozrela na mňa Jamie zmätene. Ja som si čupla a rukami podoprela tvár... začala som plakať. Ucítila som niečiu ruku na chrbte.
"Nechaj ju napokoji," počula som Nathanov hlas a ruka sa stiahla. Počula som jeho kroky blížiace sa ku mne. Neznášam ho, no teraz mi nevadilo, že ma objal a pritisol si ma k sebe.
"No tak Nathalie, nechceš im už konečne povedať o čo tu ide?" povedal Jason uštipačným tónom a ja som mala chuť nakopať ho do riti. Utrela som si slzy a pozrela na ostatných. Pozerali po mne nechápavo, jedine Miriam to už pomaly začalo dochádzať.
"Jamie, Jessie, pamätáte sa na ten deň, keď nás zrazilo to auto. Čakali ste ma na stanici, lebo som prišla od našich. Je pravda, že som bola u nich, no tam som bola hlavne kvôli tomu, že som im bola oznámiť, že som..." rozplakala som sa. Nedokázala som to vysloviť pred touto sviňou.
"Tehotná," povedal si po šepky Nathan za mojim uchom a pritisol si ma ešte bližšie, ledva som dýchala, no nevadilo mi to. Na chvíľu sa mi zdalo, že je to celé iba sen, no čoskoro som sa opäť zobudila.
"Chcela som vám to povedať skôr, no nenašla som tú správnu chvíľu," pozrela som na ne prosebným pohľadom, no to už sa blížili ku mne.
"Ty sviňa hnusná, ja chcem byť teta!" zrevala naňho Jamie a mne sa nedalo nepousmiať sa.
"Dvojnásobná!" pridala sa Jessie.
"Bohužiaľ vám vaše prianie nebudem môcť splniť," začal sa idiotsky smiať. Zotrela som slzy a postavila som sa. Pozrela som naňho pohľadom, toto nemyslíš vážne, no on sa len ďalej usmieval ako slniečko na hnoji. Bolo mi z neho zle.
"Takže dvaja ľudia... som prvá," ten hlas ma prekvapil. Miriam sa chcela obetovať za nás všetkých.
"A ja sa pridávam, už sa smrti nechcem viac báť," vystúpil vpred Nathan a pozrel na Miriam.
"Ú, aké dojemné, škoda, že to nepôjde... buď tie dve malé, alebo všetci, vyberte si," povedal povrchne.
"Tak teda všetci," vyhlásil Evan.
"Nie! Šibe vám už načisto? Síce asi neprežijem to, keď ich stratím, no zomrú tak či tak... to je ďalšia vec... doktori im vraj nedávajú šanci prežiť. Zomrú tak či tak..." pri týchto slovách sa mi zatočila hlava a nebyť Evana, skončila by som na podlahe.
"Nathalie, toto ti nedovolím..." cítila som niečie ruky na mojich ramenách. Bola to Jamie a Jessie. Za nimi stál Nathan a uprene na mňa pozeral.
"Vy tomu nerozumiete..." dostala som zo seba
"Tak bude to?" ozval sa Jason a ja som presne vedela, čo mu poviem.
"Vezmi si ich, no dúfam, že ťa bude hrýzť svedomie, tak ako v druhej triede. Pamätáš sa na to a netvár sa, že nie. Moje dve bábätká sa budú menej trápiť. Lepšie im bude tam," povedala som, síce som sama neverila tomu, čo práve hovorím. No ušetrím trápenie, sebe, im a aj ich otcovi. Nikdy sa totižto o nich nesmie dozvedieť.
"Ako povieš." zdalo sa mi, že som v jeho oku uvidela aj kúsok súcitu, no okamžite bol preč.
Jediné, čo si viac pamätám bola žiara...
Zobudila som sa na nemocničnej posteli a podo mnou bolo veľa krvi.
"Zobudila sa!" počula som zvolanie a čoskoro na mňa pozeralo päť párov očí...
Vďaka, že ste s nami zostali až do konca :) neskutočne mi bude tento príbeh chýbať, tak trošku mi prirástol k srdcu :) tak vám prajem krásne Vianoce, bohatého Ježiška, málo kostí v kaprovi a a neskazenú kapustnicu ;) viete ako to myslím :) bože asi budem plakať, ja nechcem skončiť... :)
Vaša Nia, Tess a Zoey :*
Tento diel písala: Zoey ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára